„Nejedáctvo“ u detí – Dámsky klub

Rozhovor o „Nejedáctve“ u detí v Dámskom klube – 32:26

🥄 Keď dieťa „nejedák“ nie je len fáza

Rodičia, ktorým sa dieťa „zle stravuje“, zažívajú denne napätie.
Možno aj ty poznáš tú frustráciu:

„Nič mu nechutí.“
„Všetko mu smrdí.“
„Nezje, ani keď je hladné.“
„Dotklo sa omáčky? Tanier ide do koša.“

Áno, deti mávajú svoje obdobia. Ale niekedy už nejde len o fázu.

❗ Kedy zbystriť pozornosť?

Niektoré signály môžu naznačovať problém, ktorý presahuje „bežnú vyberavosť“:

Dieťa zje veľmi málo alebo stále len 2–3 jedlá dookola
Vyhýba sa určitým konzistenciám – napr. nič kašovité, nič chrumkavé
Pri jedle má extrémne reakcie – krik, plač, panika
Dlhodobo nepriberá alebo dokonca chudne
Stolovanie je stresujúce pre celú rodinu

V takýchto prípadoch môže ísť o poruchu zvanú ARFID
(Avoidant/Restrictive Food Intake Disorder).

🧠 Čo je ARFID?

ARFID je porucha príjmu potravy, ktorá nie je o túžbe schudnúť.
Deti sa vyhýbajú jedlu z iných dôvodov – zmyslových, psychických či fyzických.

Najčastejšie príčiny:

hypersenzitivita na chuť, vôňu alebo textúru jedla
predchádzajúce traumatické zážitky (dusenie, zvracanie)
úzkosť, autizmus, OCD
vyčerpanie z tlaku a nátlaku pri stole

🔄 Nejde o vzdor ani rozmaznanosť

Dieťa s ARFID si nevyberá, že nebude jesť.
Odmietanie je prejav úzkosti alebo zmyslovej neznášanlivosti.

Ak naňho tlačíme, môže to prehĺbiť stres a ešte viac zúžiť jeho repertoár jedál.

✅ Čo pomáha? (Overené terapeutické prístupy)

Bezpečné prostredie pri stole

Žiadne komentáre typu: „Aspoň ochutnaj.“
Vyhni sa porovnávaniu s inými deťmi.
Jedlo nech je ponuka, nie podmienka lásky.

Senzorická desenzibilizácia (hravý prístup)

Dieťa najprv pozoruje jedlo, potom sa ho dotýka, skúma vôňu…
Napríklad: vytvára obrazce z jedla na tanieri bez nutnosti ochutnať.

Postupné rozširovanie jedálnička

Použi tzv. „food chaining“ – od známeho k novému.
(Ak zje biely toast, ďalší krok môže byť biely chlieb, potom pečivo.)
Zaraďuj nové potraviny v mikro množstvách bez nátlaku.

Odborná pomoc (a je v poriadku ju potrebovať)

Detský psychológ (na úzkosť, traumy, vzťah k jedlu)
Logopéd (ak sú prítomné poruchy prehĺtania alebo artikulácie)
Nutričný terapeut (najmä pri riziku podvýživy alebo jednostrannej stravy)

Podpora pre rodiča

Aj ty si dôležitá.
Tlak, hanba či „dobré rady“ okolia sú vyčerpávajúce.

💬 Nebuď na to sama.
Existujú komunitné skupiny, online konzultácie a sprievodcovia, ktorí ti pomôžu aj bez kritiky.

💬 Na záver

Nie každé dieťa, ktoré nechce špenát, má poruchu.
Ale ak stravovanie ovplyvňuje vývin, rast, emócie alebo vzťahy v rodine, je na mieste pozrieť sa na to bližšie.

ARFID sa dá zjemniť, pochopiť a liečiť.
So súcitom. So sprievodom. S trpezlivosťou.