...

„Nejedáctvo“ u detí – Dámsky klub

Rozhovor o „Nejedáctve“ u detí v Dámskom klube – 32:26

🥄 Keď dieťa „nejedák“ nie je len fáza

Rodičia, ktorým sa dieťa „zle stravuje“, zažívajú denne napätie.
Možno aj ty poznáš tú frustráciu:

  • „Nič mu nechutí.“
  • „Všetko mu smrdí.“
  • „Nezje, ani keď je hladné.“
  • „Dotklo sa omáčky? Tanier ide do koša.“

Áno, deti mávajú svoje obdobia. Ale niekedy už nejde len o fázu.

Kedy zbystriť pozornosť?

Niektoré signály môžu naznačovať problém, ktorý presahuje „bežnú vyberavosť“:

  • Dieťa zje veľmi málo alebo stále len 2–3 jedlá dookola
  • Vyhýba sa určitým konzistenciám – napr. nič kašovité, nič chrumkavé
  • Pri jedle má extrémne reakcie – krik, plač, panika
  • Dlhodobo nepriberá alebo dokonca chudne
  • Stolovanie je stresujúce pre celú rodinu

V takýchto prípadoch môže ísť o poruchu zvanú ARFID
(Avoidant/Restrictive Food Intake Disorder).

🧠 Čo je ARFID?

ARFID je porucha príjmu potravy, ktorá nie je o túžbe schudnúť.
Deti sa vyhýbajú jedlu z iných dôvodov – zmyslových, psychických či fyzických.

Najčastejšie príčiny:

  • hypersenzitivita na chuť, vôňu alebo textúru jedla
  • predchádzajúce traumatické zážitky (dusenie, zvracanie)
  • úzkosť, autizmus, OCD
  • vyčerpanie z tlaku a nátlaku pri stole

🔄 Nejde o vzdor ani rozmaznanosť

Dieťa s ARFID si nevyberá, že nebude jesť.
Odmietanie je prejav úzkosti alebo zmyslovej neznášanlivosti.

Ak naňho tlačíme, môže to prehĺbiť stres a ešte viac zúžiť jeho repertoár jedál.

Čo pomáha? (Overené terapeutické prístupy)

  1. Bezpečné prostredie pri stole
  • Žiadne komentáre typu: „Aspoň ochutnaj.“
  • Vyhni sa porovnávaniu s inými deťmi.
  • Jedlo nech je ponuka, nie podmienka lásky.
  1. Senzorická desenzibilizácia (hravý prístup)
  • Dieťa najprv pozoruje jedlo, potom sa ho dotýka, skúma vôňu…
  • Napríklad: vytvára obrazce z jedla na tanieri bez nutnosti ochutnať.
  1. Postupné rozširovanie jedálnička
  • Použi tzv. „food chaining“ – od známeho k novému.
    (Ak zje biely toast, ďalší krok môže byť biely chlieb, potom pečivo.)
  • Zaraďuj nové potraviny v mikro množstvách bez nátlaku.
  1. Odborná pomoc (a je v poriadku ju potrebovať)
  • Detský psychológ (na úzkosť, traumy, vzťah k jedlu)
  • Logopéd (ak sú prítomné poruchy prehĺtania alebo artikulácie)
  • Nutričný terapeut (najmä pri riziku podvýživy alebo jednostrannej stravy)
  1. Podpora pre rodiča

Aj ty si dôležitá.
Tlak, hanba či „dobré rady“ okolia sú vyčerpávajúce.

💬 Nebuď na to sama.
Existujú komunitné skupiny, online konzultácie a sprievodcovia, ktorí ti pomôžu aj bez kritiky.

💬 Na záver

Nie každé dieťa, ktoré nechce špenát, má poruchu.
Ale ak stravovanie ovplyvňuje vývin, rast, emócie alebo vzťahy v rodine, je na mieste pozrieť sa na to bližšie.

ARFID sa dá zjemniť, pochopiť a liečiť.
So súcitom. So sprievodom. S trpezlivosťou.

  • Celé video si môžeš prezrieť tu.
  • Komplexný kurz o nejedákoch nájdeš tu.

Ďalšie články

Návrat hore