Článok: 4 najčastejšie otázky k prvým príkrmom (a odpovede k nim)
Zavádzanie prvých príkrmov do jedálnička bábätka môže byť pre rodičov stresujúce. Množstvo protichodných informácií a dobre mienených rád môže viesť k neistote a obavám. V článku sa dozviete, ktoré 4 najčastejšie otázky kolujú pri štarte prikrmovania bábätiek.
Každé dieťatko je iné. Každé postupuje iným tempom a vyhovuje mu niečo iné.
Vaše najčastejšie otázky sme pre vás zodpovedali v rozhovore na tému prvých príkrmov s Agátou Galovič, zakladateľkou mobilnej aplikácie v starostlivosti o bábätko Baby-Care a Silviou Tylš, zakladateľkou projektu Zdravé rodičovstvo.
Z rozhovoru sa dozviete:
- Ako postupovať pri zavádzaní prvých príkrmov?
- Aké výhody prináša kŕmenie BLW metódou?
- Ako sa môže prejaviť alergia na jedlo?
- Aké kaše zaviesť do prvých príkrmov?
AG: Čo robiť, prípadne nerobiť, ak bábätko odmieta prvé príkrmy?
ST: Začnime s tým, že neporovnávame naše bábätko s iným. Ak nám bábätko nepapá, často je to spôsobené tým, že ešte nie je pripravené.
Z názvu prikrmovanie vyplýva, že ide o doplnok k hlavnému kŕmeniu, čo platí obzvlášť ak je bábätko dojčené. V takom prípade sa v rámci prvého roka veku dieťaťa nemusíme nikam ponáhľať.
Ak je bábätko na umelom mliečku, snažíme sa mliečko nahradiť reálnou stravou.
Problém nepapania riešime až okolo 15-teho mesiaca veku dieťaťa s ohľadom na viaceré faktory, napríklad, či je dieťa dojčené alebo na umelom mliečku, či prospieva a javí známky správneho psychomotorického vývoja.
Obdobie zavádzania prvých príkrmov je posledným obdobím najintenzívnejšieho vývoja imunity. Preto je potrebné byť dôsledný pri výbere potravín a spôsobe podpory vývoja zdravého črevného mikrobiomu.
Ak na prikrmovanie tlačíme, môže sa stať, že vývoj črevného mikrobiomu dieťatka narušíme.
Vzhľadom na to postupujeme pri zavádzaní prvých príkrmov veľmi citlivo a pozorujeme prejavy dieťatka. Problém sa totiž nemusí ukázať okamžite.
Základ je bábätko do ničoho nenútiť.
AG: Aké výhody, prípadne riziká, vznikajú pri kŕmení dieťatka BLW metódou?
ST: BLW (alebo Baby Led Weaning) metóda je metóda prikrmovania bábätka prostredníctvom kúskov. Dusenia sa obávať nemusíte, pretože bábätká majú prirodzený dáviaci reflex a vo väčšine prípadov možnú prekážku v hrdle vykašlú.
Čo robiť v prípade, že by predsalen zabehlo – pozri rozhovor tu (rozhovor na IG s Aďou na túto tému)
Výhodou BLW metódy je, že
- podporuje psychomotoriku dieťaťa,
- dieťa sa s potravinami zoznamuje prostredníctvom hmatu a vône,
- môže sa rozhodnúť, čo spapá a čo nie.
Na druhej strane, ak sa bábätko môže rozhodovať pri papaní, zakladáme tým na možnú selekciu potravín. V tomto prípade je dôležité zmieniť, že prvý rok života bábätka je programovací a do 2 rokov ešte dieťa niečo nové akceptuje. Čím menej selekcie v tomto období, tým lepšie papanie v neskoršom veku.
Ak bábätko kúsky odmieta, zrejme postupujeme príliš rýchlo. Prvým krokom je mixovanie a následne zavádzame do papania nové textúry, skúšame hustejšie a stále menej mixované potraviny. Dieťatko sa tak postupne naučí nové veci aj v rámci papania.
Bábätko je dôležité naučiť aj kŕmiť prostredníctvom lyžičky. Práve potraviny ako kaše alebo polievky sú základom dobrého trávenia a vyprázdňovania.
AG: Existuje približná hranica, kedy môžeme podávať tuhšiu a stále menej rozmixovanú stravu?
ST: Závisí to aj od toho, či je dieťatko na materskom alebo umelom mliečku. Vzhľadom na to to môže byť mesiac až dva mesiace. Ak nám bábätko kúsky neakceptuje, tak sa v rámci prvého roka veku dieťaťa nič nedeje. Stačí len skúšať, obmieňať textúry a sledovať jeho reakcie. Možno len potrebuje dlhší čas alebo je opatrnejšie.
AG: Aké sú prejavy alergie na jedlo?
ST: Alergia sa môže prejaviť ako tráviaci problém alebo reakcia na koži. Typickým príkladom je začervenanie pokožky, krupička, ekzém alebo zaparená plienková oblasť. Dieťa s kožnými ťažkosťami má tieto prejavy zhoršené po požití dráždivej potraviny. Ďalšími príkladmi sú nespavosť, či podráždenosť.
Ak u bábätka spozorujeme akýkoľvek odklon, musíme postupovať tak, aby sme tráviaci systém nedráždili. Pri zavádzaní novej potraviny je potrebné niekoľkodňové testovanie. Pri detičkách s citlivým trávením musíme postupovať omnoho pomalšie.
AG: Dokedy je potrebné kŕmiť umelým mliekom ak nedojčím?
ST: Podľa WHO je to do 6-tich mesiacov veku bábätka. V skutočnosti je 6-mesačné dieťa málokedy rozpapané natoľko, aby bolo schopné všetky potrebné bielkoviny, vrátane železa, prijať z iných potravín ako umelého mlieka.
Na druhej strane, nemusíme umelé mlieko podávať do konca prvého roka a už vôbec nie po prvom roku. Keď maminky postuoujú podľa mojich odporúčaní, často sa nám podarí príjem umelého mliečka minimalizovať na 2x denne ako rituál pri zaspávaní už okolo 8.mesiaca.
AG: Je možné po 1. roku odstaviť dieťa od materského mlieka v noci, ale cez deň ho dojčiť na upokojenie?
ST: Od mlieka by som neodstavovala pred dosiahnutím 1. roka. Následne je už dieťatko natoľko vnímavé, že ho vieme touto situáciou previesť. Pri odstavovaní musíme postupovať veľmi citlivo, jemne a hlavne spoločne s bábätkom.
Mimoriadne dôležité je vziať do úvahy aj potreby a pocity dojčiacej maminy.
AG: Koľko a ako často by malo dieťa jesť, ak je dojčené? Ako postupovať, ak papá málo?
ST: U dojčených detí v 1. roku života hovoríme o ochutnávaní, zvykaní si na nové chute a testovaní alergických reakcií. Nie o papaní v pravom slova zmysle. V 1. roku je najdôležitejšie dojčenie a príkrmy ho nemôžu nahradiť.
Cieľom prikrmovania je doplniť dieťatku to, čo mu už v mlieku chýba, napríklad hémové železo, testovanie nových potravín a vytváranie pozitívneho vzťahu k papaniu.. Zároveň, pri papaní musíme dieťatku vytvárať čo najpriaznivejšie prostredie. V opačnom prípade môže bábätku vzniknúť negatívna asociácia, ktorá môže spôsobiť, že bábätko nebude chcieť ani otvoriť pusinku.
AG: Ako sa orientovať v rôznych informáciách o tom, v ktorom mesiaci zaviesť ktorú potravinu?
ST: Určite nie podľa internetu. Žiadúce je, aby tieto informácie pochádzali od výživového poradcu so špecializáciou a skúsenosťami v oblasti detskej výživy.
Každý sa však musí rozhodnúť podľa seba. Aplikujte to, čo vám dáva zmysel a prípadne si to prispôsobte podľa vašich potrieb a potrieb bábätka.
AG: Aký postoj máš ku kašiam?
ST: Kaše a polievky sú základ. Instantná kaša, čistá, bez farbív, cukru a mlieka, je len núdzovým riešením. Kaše varíme. Ako prvá kaša je najvhodnejšia ryžová, keďže má najlepšiu stráviteľnosť.
