Je lepok naozaj toxický?
Mnoho ľudí sa lepku vyhýba z rôznych príčin. Buď im spôsobuje ťažkosti, alebo sú presvedčení o tom, že nie je úplne bezpečný pre zdravie. Myslíš si, že lepok je len ďalší strašiak dnešnej doby? Prečo stále pribúda ľudí, ktorým je diagnostikovaná celiakia? Poďme si to spolu rozobrať bližšie.
Čo je vlastne lepok?
Lepok je bielkovina, ktorá sa nachádza v obilninách – ako je pšenica, raž alebo jačmeň. Ale pozor – lepok je aj v špalde a kamute. Aj keď sa tieto obilniny často považujú za zdravšie alternatívy, stále obsahujú lepok. Niektorí ľudia ho znášajú úplne bez problémov. Pre iných však môže byť spúšťačom rôznych ťažkostí – od únavy, bolesti kĺbov, straty hmotnosti, bolesti brucha… až po mnohé iné príznaky, ktoré vôbec nemusia súvisieť s trávením. Zasiahnutý môže byť ktorýkoľvek vnútorný orgán alebo tkanivo. Takéto ochorenie sa nazýva systémové.
Lepok sa dnes spája s viac ako 200 rôznymi symptómami a klinickými problémami. Preto je dôležité sledovať, ako naň reaguje tvoje telo. Ak sa necítiš dobre, je vhodné pátrať po príčinách – a jednou z nich môže byť celiakia.
Celiakia
Celiakia je autoimunitné ochorenie, pri ktorom aj nepatrné množstvo lepku spustí imunitnú reakciu, ktorá poškodzuje jemný povrch tenkého čreva. Organizmus síce dokáže lepok čiastočne stráviť, ale nie úplne – v tráviacom trakte tak zostávajú nestrávené peptíny. U zdravých ľudí je to len otázka pomalšieho trávenia, no u celiatikov ide o veľmi vážny problém.
Celiakia sa v posledných rokoch výrazne rozširuje a počet pacientov každoročne rastie. Preto nemožno všetko zvaľovať len na genetickú mutáciu.
Čo tak pozrieť sa aj na stav črevného mikrobiómu – teda našej črevnej mikroflóry? Môžeš si ho predstaviť ako ochranný štít. Ak je narušený, genetická predispozícia sa môže naplno prejaviť. Črevný mikrobióm určuje rovnováhu v našom tele, je však veľmi citlivý na vonkajšie vplyvy a ľahko sa naruší.
Citlivosť na lepok u neceliatikov
Ide o ľudí, ktorí síce netrpia celiakiou, no po konzumácii lepku pociťujú výrazný diskomfort. Tento stav sa nazýva neceliakálna citlivosť na lepok. Spúšťačom je konzumácia potravín obsahujúcich lepok. Pri tomto type neznášanlivosti nejde o autoimunitnú reakciu ani o alergiu na pšenicu, no napriek tomu organizmus spúšťa imunitnú odpoveď, ktorá vedie k zápalu – bez poškodenia čreva. Symptómy môžu byť veľmi podobné ako pri celiakii.
Po vylúčení lepku z jedálnička tieto ťažkosti u väčšiny ľudí ustúpia, no po jeho opätovnom zaradení sa znovu vracajú. Genetická predispozícia tu nehrá významnú úlohu – skôr ide o reakciu na environmentálne faktory, teda dôsledok životného štýlu, prostredia či stravovacích návykov.
Pšenica kedysi a dnes
Obilie patrí k základným potravinám ľudstva už tisíce rokov. Človek a obilie sa vyvíjali vo vzájomnej súčinnosti – drvenie obilia na múku bolo jedným z prvých zásahov človeka do prírody. Kým kedysi dosahovala pšenica výšku až 1,5 metra a bola výživná aj dobre znášaná, dnes je pre mnohých ťažko stráviteľná až problematická. Prečo?
Počas druhej svetovej vojny vyrábali chemické závody obrovské množstvá látok na výrobu výbušnín – najmä dusičnany a fosfáty. Po vojne vznikol problém: čo s týmito zásobami? Odpoveďou bolo ich využitie ako hnojív v poľnohospodárstve. Úroda vďaka nim rástla rýchlejšie a efektívnejšie.
Začalo sa šľachtiť – vznikli tzv. trpasličie odrody pšenice. Tie však nedokázali konkurovať burine, a tak sa začali používať herbicídy a pesticídy. Tieto nové vyšľachtené odrody sa stali genetickým základom dnešnej pšenice. Nejde o to, že by obsahovala viac lepku – rozdiel je v jeho kvalite. Moderná pšenica obsahuje odolnejší, ťažšie stráviteľný typ lepku. Je elastickejší, pevnejší a stabilnejší – čo síce vyhovuje pekárom, no nie vždy ľudskému tráviacemu systému.
Poľnohospodárstvo ako priemysel
Poľnohospodársko-potravinársky priemysel dnes produkuje stále viac. S tým však prichádza aj nutnosť používania chemikálií, ktoré škodia ekosystému – a často sa ich dôsledky ignorujú. Tvrdá pšenica sa tradične pestovala v teplom podnebí, no dnes sú hlavnými producentmi krajiny s miernejším či chladným podnebím, ako je Kanada alebo Ukrajina. Ako je to možné? Pomocou chemických prípravkov, ktoré umožňujú pestovanie aj vo vlhkejších oblastiach. Poľnohospodárstvo sa tak premenilo na chemicko-priemyselnú výrobu.
Dovážaná lacná pšenica
Obilie nízkej kvality, dovezené v pochybných podmienkach, sa na trh často dostáva práve v čase žatvy – čím automaticky znižuje výkupné ceny miestnych pestovateľov. Dovezená pšenica sa následne zmieša s domácou a z tejto zmesi sa vyrábajú cestoviny, ktoré sa predávajú ako „domáce“ – hoci realita je úplne iná. Malé farmy tak zanikajú, lebo nedokážu konkurovať. Produkcia síce rastie, no kvalita klesá. Súčasný globálny systém nás oddeľuje od pôvodu potravín – nielen fyzicky, ale aj mentálne. Ľudia často nevedia, ako sa pestuje či vyrába to, čo jedia. Potraviny cestujú cez pol sveta. Strácame kontakt s tým, čo vlastne konzumujeme.
Glyfosát – tichý zabijak mikrobiómu?
Jedným z najpoužívanejších herbicídov na svete je glyfosát. Nachádza sa takmer vo všetkých obilninách aj strukovinách. Každá krajina má síce inú povolenú normu, no glyfosát je jednou z najkontaminovanejších zložiek v potravinách. Klasy pšenice sa postrekujú glyfosátom ešte pred žatvou – aby sa umelo vysušili. Tento proces sa nazýva chemické dozrievanie. Takýto spôsob pestovania a výroby potravín sa čoraz častejšie spája s nárastom chronických ochorení – aj citlivosťou na lepok u ľudí, ktorí nikdy nemali celiakiu.
Genetická modifikácia docielila, že glyfosát nezabije samotné obilie, ale len burinu. Čo ak práve glyfosát spôsobuje stúpajúci počet prípadov celiakie? Je to totiž látka, ktorá mení črevný mikrobióm – správa sa ako širokospektrálne antibiotikum. Ak denne prijímaš do tela malé dávky tejto látky, dochádza k narušeniu rovnováhy mikrobiómu. Genetická predispozícia môže tento proces urýchliť – a výsledkom je zvýšená priepustnosť čreva, zápaly, intolerancie a nárast celiakie.
Odporúčanie na záver:
- Obmedz lepok vo svojom jedálničku – najmä u detí. Vyraď predovšetkým geneticky upravenú pšenicu.
- Vyhýbaj sa priemyselne spracovaným potravinám a vždy čítaj zloženie – lepok sa často pridáva aj tam, kde by si ho nečakala.
Ak ťa trápi únava, kožné prejavy, problémy s trávením alebo iné zdravotné ťažkosti, skús na určitý čas úplne vyradiť lepok zo stravy. Mnohí pocítia výraznú úľavu už po pár týždňoch. Treba však mať na pamäti, že pri mnohých ochoreniach nestačí len vyradiť lepok – dôležitou súčasťou je aj obnova rovnováhy črevnej mikroflóry.
Ak cítiš, že potrebuješ individuálny prístup alebo podporu na tejto ceste, rada ti pomôžem. Objednaj sa na konzultáciu a spolu nájdeme riešenie prispôsobené tvojim potrebám.
