Nejedáci

Vyčleňovanie zelených potravín je najbežnejším problémom pri detskom stravovaní. Rozhodla sa vaša ratolesť jesť len rožky? Za problémom s nejedením sa nemusí skrývať len tvrdohlavosť dieťaťa.

TEXT: Katarína Posluchová, FOTO: Shutterstock

MUSÍ PROSPIEVAŤ
Deti neporovnávajte, každé má iné nastavenie, koľko zje. Dôležité je, aby dieťa prospievalo – teda aby nemalo výživové nedostatky (napr. anémiu, podvýživu) a bolo v poriadku aj mentálne. Výživa totiž ovplyvňuje aj mozog.
Dieťa nie je nejedák len preto, že nechce napr. paradajky – to je normálne.
Treba byť vnímavý na náhle zmeny v stravovaní, tie môžu signalizovať problémy. Existuje viac foriem „nejedáctva“.

DO DVOCH ROKOV
Deti často odmietajú určité farby jedla – najmä zelenú. Nemusia mať diagnostikované poruchy ako autizmus či ADHD, no môže ísť o prejav senzitívnosti. Deti sa horšie adaptujú na nové veci vrátane jedla. Ideálne je zoznámiť ich so všetkými potravinami do dvoch rokov – vtedy si ich najľahšie osvoja.
Od bábätka si môžu vytvoriť pozitívny vzťah aj k zeleným potravinám. Pomáha aj chlorella, zelený jačmeň – prospešné pre trávenie.

TREBA JU SCHOVAŤ
Niektoré deti preferujú mixovanú stravu (tzv. kašožrúti), odmietajú kúsky aj po roku. Možno ste ich zaradili neskoro a dieťa sa neprispôsobilo. Riešením je postupné zahusťovanie stravy. Ak selektuje potravinu, skúste ju nenápadne primiešať do obľúbeného jedla. Niektoré deti to však odhalia – vtedy skúste obľúbené jedlá ako nosiče (napr. zelenina v sušienke).
Ak dieťa vyžaduje oddelenú omáčku, skúste cestoviny ako penne – omáčka sa zachytí a dieťa ju neodstráni.

HLADNÉ KVASINKY
Neustály hlad po sladkostiach alebo bielom pečive môže signalizovať problém v črevnej mikroflóre – napr. premnožené kvasinky či baktérie, ktoré „žiadajú“ cukor.
Z toho pramení odpor k zelenine.
Výživová poradkyňa Silvia Tylš odporúča kvalitné celozrnné, ideálne kváskové pečivo.
Stravovanie súvisí aj so zdravotným a emocionálnym stavom. Kožné a dýchacie problémy často pramenia z čriev. Treba postupovať citlivo – netlačte na dieťa.
Niekedy za odmietaním jedla môže byť aj deficit omega-3 mastnej kyseliny DHA (napr. oneskorená reč, precitlivenosť).

POMÔŽU POLIEVKY
Ak dieťa odmieta zeleninu, môžete ju „prepašovať“ napr. do krémovej polievky. Stále je však potrebná aj surová zelenina kvôli enzýmom a vitamínu C.
Polievku zahusťujte radšej zemiakom, nie zápražkou.

ANI ODMENA, ANI TREST
Nejedáctvo sa nerieši odmeňovaním ani trestom. Pomáha hra, príbehy s obľúbenými postavičkami, vysvetľovanie. Neprosíkajte dieťa, aby jedlo, nehovorte mu, že je maminka smutná – radšej jedzte spolu a nekomentujte.
Deti vnímajú vzor rodičov. Ak sa stravujete v behu alebo držíte diéty, dieťa to preberá.
Za odmietaním jedla môže byť aj trauma (napr. rozvod). Aj malé udalosti (napr. výkrik počas jedenia) môžu zanechať negatívnu asociáciu.

ŽIADA LEN POZORNOSŤ?
Nejedáctvo môže byť aj spôsob, ako si dieťa pýta pozornosť – napr. pri narodení súrodenca. Vtedy často pomáha nereagovať na to.
Pomáha aj servírovanie menších porcií – veľké množstvá môžu odradiť.

V ŠKÔLKE SA NAŠTARTUJÚ
Niektoré deti sa rozjedia v škôlke, keď sedia s rovesníkmi. Nikto by ich však nemal nútiť – to môže vytvoriť blok.
Aj viróza môže narušiť črevný mikrobióm a zmeniť chute – tu pomáha správne upravený jedálniček.